Alchýmia zvykov a úspech
26. február 2018

Nekompromisný obraz sveta

Jedným z najúspešnejších autorov súčasnosti je spisovateľ Paulo Coelho.

Autor medzinárodne úspešného Alchymistu prichádza s ďalším napínavým románom, ktorý poukazuje na večnú fascináciu bohatstva, popularity a prestíže.  Kniha Víťaz je sám sa nenesie v tradičnom coelhovskom duchu. Avšak popri rozvíjajúcom sa príbehu, Coelho využíva značnú plochu na filozofické úvahy o morálke, úspechu a o celkovom  zmysle života, čo je pre jeho diela typické. Po prvých stránkach sa kniha nezdá  ani prelomová, ani veľmi strhujúca, všetko sa však napraví v druhej polovici diela s prekvapivým a nečakaným koncom. Kniha Víťaz je sám je písaná formou thrilleru, no sám Coelho tvrdí, že „to nie je thriller, ale nekompromisný obraz sveta, v ktorom žijeme.“

 

 

Na dvadsaťštyri hodín sa prenesieme do mesta Cannes, kde sa odohráva filmový festival. Autor sa pokúša čitateľa vtiahnuť do zákulisia módnej mašinérie a filmu. Veľa rôznych ľudí prichádza do tohto sveta pozlátka s rozličnými snami, víziami.  A predsa sú všetky rovnaké. Všetci túžia preraziť. Využiť možno ich poslednú šancu zažiariť, neuvedomujúc si, že dobrovoľne vstupujú do pasce, z ktorej už niet úniku. A táto kniha je o pasci a úplnom zotročení.  Coelhov román sa stáva svedectvom krízy hodnôt  vo svete zameranom na vonkajší efekt.

Hlavnou postavou je Igor, ktorý ako jediný neprichádza do Cannes s úmyslom ohúriť iných. Jeho dôvody sú úplne iné – desivé a mrazivé zároveň. Prišiel sem do mesta, kde sa v plnej miere predáva povrchnosť a ilúzia dokonalosti, ničiť svety. Kvôli žene, ktorá ho opustila a ktorú nadovšetko miloval. Alebo si to len nahováral? Atmosféra festivalu, s príchodom Igora, je narušená aj sériou piatich vrážd.

Moc, slávu či životné ciele ľudí autor poňal cez krátky okamih života jednotlivých postáv. V niečom odlišných, ale v hĺbke rovnakých. Román je akousi pestrou galériou postáv, do ktorej čitateľ úplne vkĺzne, bez nejakých nadnesených opisov, v čom tkvie najväčší, vskutku svojský pôvab Coelhovej knihy – a tiež aj jej najväčšia zrada. Niektorí čitatelia sa v deji, prelínajúcom životy rôznych postáv, strácajú a tak sa stáva, že knihu nedocenia. Stačí chvíľka nepozornosti a zrazu neviete  kto je kto a postupne uniká pointa  celého príbehu.

Autorovi bolo jasné, že napätie na stránkach knihy musí vytvoriť inak. Niektorí čitatelia môžu nadobudnúť pocit, že dielo je predimenzované a komerčné. Coelho však svoj dvanásty román poňal ako panorámu súčasného sveta, ktorý je založený na svete hviezdičiek, falošnom pozlátku, zdaní a obdive. Knihe nechýbajú emócie, veľká sila, napätie a irónia, ktorú autor využíva na opis sveta nám tak vzdialeného.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *